ČAS VIANOČNÝ...

"Nie je dôležité, čo je pod vianočným stromčekom, ale kto je okolo neho." 

Vianoce. Je to čas prestretých stolov, dobrého jedla, stromčekov, darčekov. Tajomstvo vianočných sviatkov prebýva vo voňavom ihličí, šíri sa s arómou medu, vanilky, škorice..... Žiadne sviatky v roku nemajú toľko prívlastkov ako Vianoce – čarovné, láskyplné, pokojné, bohaté, radostné... Takmer každý chce mať sviatok nielen na duši, ale aj všade okolo seba. Nastal čas, kedy tie najvzácnejšie city ožívajú, aby v dušiach prebudili zvyšky dobra, ktoré často skrývajú.

Poďme si spoločne zaspomínať a pripomenúť niektoré zabudnuté tradície vianočných sviatkov. Mnohé z nich sú už len súčasťou histórie.

Štedrý deň, resp. večer je u nás známy približne od 14. storočia, a znamená, že každý má byť obdarovaný. Niekde sa používa názov „vilija“, čo znamená predvečer sviatku, alebo taktiež „kračun“, čiže krátky deň. Vianoce bez vyzdobeného stromčeka si už nevieme ani predstaviť. Tradícia adventného venca sa rozšírila z Nemecka v 19. storočí. Pravdepodobne prvý veniec vyrobil evanjelický pastor, ktorý bol vychovávateľom a učiteľom v hamburgskej škole. Zriadil útulok pre chudobné deti. Pripravil pre ne koleso z voza ozdobené vetvičkami, stuhami a sviečkami, podľa ktorých odčítavali počet blížiacich sa dní do Vianoc. V súčasnosti sú to štyri sviece, každý týždeň jedna pred Vianocami.

Na Štedrý deň sa dodržiaval pôst. V katolíckych rodinách sa mäso mohlo konzumovať až po polnoci. Čo sa týka alkoholu, podľa starého zvyku sa mohlo vypiť iba toľko pohárikov, koľko bolo apoštolov. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo to znamenalo nešťastie. Každý sa snažil kontrolovať svoje konanie, pretože ľudia verili, že tak bude žiť a robiť po celý budúci rok. Vo vianočných obradoch mali veľký význam koláče. Ich dostatok bol predzvesťou bohatej úrody. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. Zo štedrovečerného stola sa nič nevyhodilo, odložili sa aj omrvinky, ktoré pomáhali, keď ochorel dobytok. Ryby, bez ktorých si dnes nedokáže nikto predstaviť štedrovečernú večeru, boli charakteristické najmä pre mestské rodiny. Táto tradícia prenikla na vidiek až začiatkom 20. storočia. Cesnak bol považovaný za všeliek. Piecť oblátky v 19. storočí mali výsadu iba učitelia alebo organisti. Vianočný stôl bol obopnutý hrubou reťazou, ktorá symbolizovala súdržnosť rodiny v budúcom roku. Štedrý večer sa končil polnočnou omšou. Po večeri mládež spievala pod oknami koledy. Veľkým zážitkom pre domácich bol príchod betlehemcov do domu. Betlehemské hry vznikli v stredoveku pod vplyvom cirkevných hier.

Kiežby vianočné svetlo porozumenia a pokoja v nás zostalo čo najdlhšie. Bol by to najkrajší vianočný dar. Pričiniť sa oň musíme predovšetkým my, vo svojom vnútri, aby sme dokázali, že kúzlo Vianoc existuje aj bez čarovného prútika.