Tradičné zvyky na Vianoce a Štedrý deň

Najkrajšie a najhojnejšie zvyky sa udržiavajú od sviatku Vianočného do Nového roka. Prejavujú sa v nich dávne oslavy zimného slnovratu i náboženské sviatky narodenia Ježiša Krista.
Predstavme si niektoré z nich ...

Na Štedrý deň sa až do večera udržiaval pôst, ktorý končil, keď na oblohu vyšla prvá hviezda.
Ak gazdiná vlastnila sliepky, nesmela pri štedrovečernom stole obsluhovať, aby kvočky nevstávali z nevysedených vajec.
Magická moc sa pripisovala vianočnému pečivu. Na Štedrý deň ešte pred svitaním piekli gazdiné vianočné pečivo, ktoré museli mať hotové ako dar pre koledníkov. Po vymiesení cesta na vianočné pečivo a chlieb si gazdiná poutierala ruky o ovocné stromy, aby na budúci rok dobre rodili. Často z upečeného pečiva vyhadzovali sliepkam, aby dobre znášali vajcia.
Bývalo tiež zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom hospodár zavesil nad chliev, stajňu, kurník i psiu búdu, aby zvieratá v novom roku dobre prospievali. Táto obyčaj pretrváva do dnešnej doby v podobe vykrajovaného pečiva do podobných tvarov.
Dostatok pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nastávajúcom roku. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. Odísť od stola so žalúdkom nasýteným iba naoko znamenalo vystaviť rodinu nebezpečenstvu, hovorilo sa, že bude „planý“ rok.
Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok.
Na štedrovečernom stole mali byť všetky plodiny, ktoré sa na hospodárstve dopestovali. Z tradičných jedál sa konzumovali predovšetkým hrach, šošovica, kapustnica s hríbmi, polievka z repy a koreňovej zeleniny. Okrem pečených bryndzových a makových pupáčikov sa často varieval prívarok z hrušiek a zo sliviek, pirohy s bryndzou alebo s tvarohom, oblátky s medom a cesnakom. „Mastné jedlo“ sa pred polnocou nejedlo. Medzitým sa však popíjalo, podľa starého zvyku toľko pohárikov, koľko bolo apoštolov. Ryby boli charakteristické len pre bohaté mestské obyvateľstvo.
Pod štedrovečerným stolom býval položený železný predmet, spravidla sekera. Verilo sa, že ten, kto naň počas večere položí nohu, bude v budúcom roku šťastný. Všetky nohy stola bývali obopnuté hrubou reťazou, aby sa zabezpečila v nasledujúcom roku súdržnosť rodiny a pod stôl sa dávali snopy slamy, aby sa zabezpečila dobrá úroda obilia.
Hneď po večeri sa rozkrojilo jabĺčko. Ak mal jadrovník rozkrojeného jablka tvar hviezdy, očakávalo sa v rodine šťastie a majetok, ak mal tvar kríža, dala sa očakávať choroba. Nepekný jadrovník znamenal chorobu, nešťastie. Aby sme v budúcom roku nezablúdili – jabĺčko sa rozdelilo na toľko kusov, koľko je osôb pri stole. Každý zjedol jednu časť. Po večeri sa odkrojil kus pečiva z pšeničnej múky a kúska žitného chleba. Potom sa nimi obložila čepeľ noža z oboch strán. Na Troch kráľov, ktorá strana noža zhrdzavela, toho obilia malo byť budúci rok nedostatok. Veľkým zážitkom pre všetkých domácich býval príchod betlehemcov do domu.

Článok spracovaný podľa https://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/zima/stedry-den/?utm_source=copy&utm_medium=paste&utm_campaign=copypaste&utm_content=https%3A%2F%2Fslovenske-zvyky.webnode.sk%2Fkalendar-akcii%2Fzima%2Fstedry-den%2F