Recitovaniu som sa naplno začala venovať až na strednej škole. Po niekoľkých úspechoch sa mi tak otvorili dvere, ktoré vpustili dnu úplne nové skúsenosti. Recitačná súťaž v Trstenej sa tak stala príležitosťou, ktorá mohla obohatiť moje doterajšie vedomosti a zdokonaliť sa tak v niečom, čo milujem.

Dňa 31. mája 2018 sme s pani učiteľkou Kirnágovou vycestovali za novými skúsenosťami do Trstenej, kde sme sa zúčastnili recitačnej súťaže Dilongova Trstená. Cesta bola dlhá a únavná, no veľmi rýchlo nás vedeli prebrať situácie, pri ktorých sme si uvedomili, že nie sme najlepšie pozorovateľky železničných zastávok. Po príchode na miesto sme opäť čelili výzve ,,nájdi hotel a ubytuj sa“. Keď sme zdolali aj túto zákernú prekážku, s pomocou internetu v mobile, spokojne sme naďalej zaťažovali vyčerpané mozgy spoločenskými hrami. Spánok na nás dlho nečakal, a preto nám viečka veľmi rýchlo oťaželi.
Druhý deň ráno nás skôr než budík, zobudila zvedavosť z nepoznaného. Pripravená na to, na čom som dlhé týždne pracovala, smerovali moje kroky hrdo do sály kultúrneho domu. Na to, aby sme našli miesto konania, sme si museli ukrojiť kúsok štvrtkového večera, pretože sme sa rýchlo presvedčili o tom, že orientovať sa nám robí menšie problémy so ženským sebavedomím. Po obohacujúcom programe nastal čas ukázať to, čo je môjmu srdcu veľmi blízke. Odrecitovala som s pocitom hrdosti. Na výsledky sme nemuseli dlho čakať, a preto sme plné očakávania sedeli a počúvali. Meno, ktoré odznelo na prvom mieste, rozbúšilo srdce mne aj pani učiteľke. Času sme mali veľmi málo, takže sme hneď utekali na vlak.
Cesta za novým dobrodružstvom v podstate končila, avšak začala sa nová. Cesta plná priateľstva a prijatých skúsenosti. Verím, že môj úspech nebude posledný a možno motivuje aj ostatných, ktorí svoje ponúkané možnosti ešte nevyužili.